V Katedrále svätého Martina na Spišskej Kapitule sme 7. marca v rámci Jubilejného roka 2025 slávili odprosujúcu svätú omšu a pobožnosť. Inšpirovaná bola výzvou svätého Jána Pavla II. spred 25 rokov. Hlavným celebrantom a kazateľom bol spišský biskup Mons. František Trstenský.
Odprosujúca svätá omša
Videozáznam z odprosujúcej svätej omše a pobožnosti
Zdôraznil, že táto liturgická slávnosť je príležitosťou na zamyslenie sa nad zodpovednosťou Cirkvi za minulé i súčasné zlyhania a na úprimné volanie k pokániu. „Pokánie nie je vytvorenie iného človeka, ale návrat k Bohu,“ povedal biskup František a pripomenul, že proces očistenia si vyžaduje pravdivosť, odvahu a hlboké spytovanie svedomia.
Sväté písmo nás vyzýva k zmene zmýšľania a srdca, k obnoveniu vnútornej krásy človeka stvorenej na Boží obraz. „Dobrý strom prináša dobré ovocie,“ pripomenul biskup slová Krista (Mt 7, 17) a dodal, že „ak chceme ísť vpred, musíme sa pozrieť pravdivo do zrkadla“.
Cirkev počas tejto slávnosti nielen prosila o odpustenie za hriechy minulosti, ale zároveň vyjadrila záväzok k budovaniu kultúry transparentnosti, pravdy a lásky. Otec biskup citoval aj Prvý Jánov list: „Ak niekto povie: ‚Milujem Boha,‘ a nenávidí svojho brata, je luhár“ (1 Jn 4, 20), a zdôraznil, že obrátenie sa k Bohu musí ísť ruka v ruke s uzdravením vzťahov medzi ľuďmi.
Kristus je pravým nositeľom ťarchy hriechov sveta, on prináša zmierenie a nový začiatok. „Ak ostanete v mojom slove, budete naozaj mojimi učeníkmi, poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 31 – 32), citoval biskup František a vyzval veriacich, aby prekročili prah katedrály nielen fyzicky, ale aj duchovne – prekročili prah nádeje, ktorá pramení z Božieho odpustenia.
Odprosenie za hriechy minulosti
Po homílii nasledovala modlitba veriacich, pri ktorej biskup vykonal akt vyznania viny a hriechov minulosti na území Spišskej diecézy.
Slávenie sa nieslo v duchu pokánia a zmierenia. Diecézny biskup počas liturgie predniesol odprosenie za hriechy minulosti v siedmich okruhoch, ktoré zahŕňali hriechy proti službe ohlasovania, služobníkom Cirkvi, ekumenickým vzťahom, židovskému národu, iným národom a kultúram, spravodlivosti a slobode, ako aj ľudskej dôstojnosti.
Odprosenia:
1) Odprosenie za hriechy proti službe ohlasovania a základného svedectva viery a lásky;
2) Odprosenie za hriechy služobníkov Cirkvi;
3) Odprosenie za hriechy proti Evanjelickej a Pravoslávnej cirkvi a iným vierovyznaniam;
4) Odprosenie za hriechy proti židovskému národu;
5) Odprosenie za hriechy proti právam ľudí nemeckej a rómskej národnosti a iným národom a kultúram;
6) Odprosenie za hriechy proti občianskej spravodlivosti a slobode;
7) Odprosenie za hriechy proti ľudskej dôstojnosti.
Na znak pokánia biskup vykonal prostráciu pred jubilejným krížom, ktorý potom pobozkal. Tento symbolický úkon bol silným gestom viery a pokory, ktoré vyjadrilo túžbu cirkevnej obce o Božie odpustenie.
Odprosujúca pobožnosť
Záver liturgie bol umocnený eucharistickou adoráciou, pri ktorej veriaci prosili o odpustenie a požehnanie pre tých, ktorým Cirkev v minulosti ublížila.
