Diecézny eucharistický kongres

Eucharistický kongres je významnou udalosťou Katolíckej cirkvi, ktorá je venovaná oslave, hlbšiemu pochopeniu a úcte k Eucharistii. Zdôrazňuje, že Eucharistia nie je len symbolickým aktom, ale reálnou prítomnosťou Ježiša Krista v podobe chleba a vína. Kongres sa stáva miestom stretnutia duchovných osôb i laikov, kde sa spoločne prehlbuje viera, úcta a spoločenstvo v Kristovi.

Duchovná obnova:

Prostredníctvom tichých (či moderovaných) adorácií, možnosti prijať sviatosť zmierenia a Eucharistie, bohatého duchovného programu i mnoho iných rozmanitých aktivít sú kongresy príležitosťou na hlboké spirituálne prežitie a obnovu pre jednotlivcov aj celé spoločenstvá.

Úcta k Eucharistii:

Hlavným cieľom kongresov je povzbudiť veriacich k hlbšej úcte a pochopeniu Eucharistie ako centra kresťanského života. Katechézy, prednášky a homílie, zamerané na život so živým Kristom, ktorý sa ľuďom daruje v podobe chleba a vína, podnecujú k uvedomeniu si signifikancie tohto nezaslúženého daru a pomáhajú veriacim lepšie pochopiť tajomstvo Eucharistie.

Jednota cirkvi a evanjelizácia:

Eucharistické kongresy sa konajú na medzinárodnej, národnej alebo diecéznej úrovni, čím zjednocujú katolíkov z rôznych častí sveta, jednotlivých krajín a diecéz v jedno spoločenstvo. Kongresy sú rovnako aj príležitosťou osloviť neveriacich alebo tých, ktorí stratili vieru, a tak sa podieľať na evanjelizácii.

V neposlednom rade je cieľom eucharistických kongresov oslava viery. Slávnosti spojené s Eucharistiou, kultúrno-umelecká zložka i celoplošný charakter kongresu sú príležitosťou na verejné vyjadrenie radosti a vďačnosti Bohu.

Eucharistické kongresy vznikli už v roku 1881 vďaka spolupráci kňazov a laikov. Spájajú sa s osobou sv. Petra Juliána Eymarda (1811-1868), ktorý v roku 1856 v Paríži založil kongregáciu Najsvätejšej sviatosti, s bl. Antonom Chevrierom, duchovným otcom laičky Márie Marty Emílie Tamisierovej (1834-1910), ktorá iniciovala prvý medzinárodný eucharistický kongres v roku 1881 v Lille. Chcela ním povzbudiť katolíkov k hlbšej úcte k Eucharistii a jeho témou bola „Eucharistia ako stredobod kresťanského života.“ Tento kongres inšpiroval vznik podobných stretnutí na lokálnej aj medzinárodnej úrovni. Postupom času sa stali eucharistické kongresy pravidelnou súčasťou života cirkvi.

            Od svojho začiatku mali kongresy evanjelizačný charakter a boli odpoveďou na nábožensko-spoločenské výzvy danej doby, ako bol rast sekularizmu, úpadok viery alebo konflikty medzi cirkvou a štátom. Tieto stretnutia mali za cieľ povzbudiť veriacich v ich viere a posilniť spoločenstvo katolíkov na celosvetovej úrovni.

Eucharistické kongresy sa konajú na medzinárodnej, národnej a diecéznej úrovni (taktiež aj na úrovni partikulárnej Cirkvi – dekanátne, farské – alebo rehoľné). Medzinárodné eucharistické kongresy sa zvyčajne organizujú každé štyri roky a hostia ich rôzne krajiny. Organizáciu koordinuje vatikánska Kongregácia pre kňazov a laikov v spolupráci s miestnymi biskupskými konferenciami.

Medzinárodné EK

Medzinárodné eucharistické kongresy sú zhromaždením kresťanov, na ktoré niektoré národné spoločenstvo pozýva všetky Cirkvi celého sveta. Sú jedným z veľkých verejných podujatí Cirkvi, ktoré zdôrazňujú a zviditeľňujú význam Eucharistie v kresťanskom živote a cirkevnej praxi.

52. medzinárodný eucharistický kongres sa konal v Budapešti v septembri 2021. Hlavnou témou bolo „Všetky moje pramene sú v tebe“ (Ž 87,7). Tento kongres bol poznačený pandemickými opatreniami, no aj napriek tomu sa ho zúčastnili desaťtisíce veriacich z celého sveta. Záverečnú svätú omšu celebroval pápež František, čo podčiarklo globálny význam udalosti.

Diecézne a národné kongresy

            Okrem medzinárodných kongresov majú veľký význam aj diecézne a národné kongresy. Tie sa konajú na lokálnej úrovni a zameriavajú sa na potreby miestnych komunít. Príkladom je  aj náš pripravovaný Diecézny eucharistický kongres 24. mája v Ružomberku, ktorý bude vyvrcholením Jubilejného roka 2025 v rámci Spišškej diecézy..

            Eucharistické kongresy sú nielen oslavou Kristovej prítomnosti v Eucharistii, ale aj dôležitou súčasťou prehlbovania viery, obnovy duchovného života a šírenia evanjelia vo svete.

Za prvý prejav eucharistickej úcty v podobe kongresu na území Spišskej diecézy (a Československa) môžeme považovať Eucharistický zjazd, ktorý sa konal v roku 1923 v Levoči po ničivom požiari zo 7. mája 1923. Uskutočnil sa ako reakcia na nábožensko-spoločenské dianie na Slovensku – koniec I. svetovej vojny, uzákonenie slovenčiny ako štátneho jazyka a vysviacka prvých troch slovenských biskupov – a jeho iniciatórom bol dp. Jozef Vojtíček, rektor kňazského seminára, spišský biskupský vikár. Zúčastnilo sa ho 57 kňazov a 7 bohoslovcov na čele s novým biskupom, Jánom Vojtaššákom.

Prvý EK na SK – Bratislava 1924

Kongresu predsedal apoštolský nuncius v Prahe Mons. Francesco Marmaggio, ktorého pápež Pius XI. vyslal ako svojho legáta. Pontifikálnu svätú omšu slávil banskobystrický biskup Marián Blaha. Kongresová svätá omša sa konala na Námestí slobody, na ktorom bola postavená kaplnka s oltárom. Priestor pred kaplnkou bol rozdelený na tri časti. Na strane evanjelia boli Maďari, na epištolovej strane Nemci a uprostred Slováci. Podľa odhadu bolo Maďarov 30-tisíc, Nemcov 20-tisíc a Slovákov vyše 50-tisíc.  Len cestovných legitimácií na kongres sa vydalo vyše 60 tisíc a mnohí prišli z blízkeho okolia a z Bratislavy pešo. Niektorí odhadovali prítomnosť až 120-tisíc účastníkov.

Dr. Pavol Jantausch, administrátor Trnavskej apoštolskej administratúry, o eucharistickom kongrese napísal v denníku Slovák:

„Keby som mal tisíce krídel, zaletel by som aj do poslednej slovenskej chalúpky,

keby som mal tisíce rúk, zaklopal by som na každé slovenské katolícke dvere,

keby som mal tisíce jazykov, hlas hromu a výrečnosť anjelov, zakričal by som do každého slovenského ucha,

keby som mal oheň cherubov, zapálil by som každú slovenskú katolícku dušu.

Prečo? Aby som vás všetkých, malých i veľkých, chudobných i bohatých, mužov i ženy, mládencov i panny zavolal na 24. augusta do Bratislavy na eucharistický kongres.“