Kardinál Mario Grech v Ružomberku: Synodalita nie je štruktúra, ale postoj srdca a stretnutie s reálnym Kristom
Vo štvrtok 24. septembra 2026 pokračovala návšteva kardinála Maria Grecha v Spišskej diecéze. Počas celodenného programu – na stretnutí so zástupcami participatívnych orgánov diecézy ako aj pri večernej sv. omši v Ružomberku – ponúkol ucelený pohľad na to, čím má Cirkev žiť v dnešnej dobe: odmietnuť povrchné ilúzie svetla reflektorov a učiť sa spoločne kráčať v načúvaní Duchu Svätému.
Dopoludňajší program bol venovaný diskusii s kňazmi, zasvätenými a laikmi. Kardinál Grech zdôraznil, že synodalita nie je byrokratická štruktúra ani jednorazová udalosť. Samotná existencia rád nezaručuje synodálnosť, ak vedúci predstavitelia nenačúvajú druhým a rozhodujú autokraticky. Synodalita je predovšetkým vnútorným postojom srdca a procesom smerujúcim k evanjelizácii. Zakorenená v Najsvätejšej Trojici vyzýva Boží ľud kráčať spolu, opustiť mentalitu „vždy sa to tak robilo“ a zapojiť všetkých pokrstených do poslania Cirkvi. Zároveň pripomenul, že synodalita nie je demokracia, ale hľadanie konsenzu v Kristovi – prirovnal ju k orchestru, kde rozmanitosť darov vytvára harmóniu bez toho, aby rušila autoritu biskupov.
Na myšlienku hlbokej vnútornej premeny nadviazal kardinál Mario Grech aj vo večernej homílii počas sv. omše vo farskom kostole sv. Ondreja. Upozornil, že v dnešnej dobe sa často stretávame s rôznymi rečníkmi a influencermi, ktorí nám namiesto skutočného Krista ponúkajú iba senzačné a povrchné ilúzie. Títo populárni majstri ilúzií však ponúkajú len únik z reality. Skutočný duchovný formátor a pravá kresťanská viera nás naopak učí čeliť zložitému životu, rozpoznať vlastné obmedzenia a nepovyšovať ľudské úsilie na absolútno. Práve uznanie vlastných hraníc nás oslobodzuje k tomu, aby sme s dôverou prijali život ako dar od Boha, ktorý vstupuje priamo do zranenosti našej existencie, aby ju vykúpil.
Svoje uvažovanie uzavrel kardinál Mario Grech naliehavou otázkou, ktorá zostáva výzvou pre každého veriaceho: Dovolíme, aby nás formovala skutočná múdrosť, alebo budeme nasledovať iba to, čo je výnimočné na povrchu, no vnútorne nás nezmení?





